Vytvoriť koncept vozidla je vždy neskutočný risk. Prvotný vývoj stojí obrovské peniaze. Navyše je to investícia, ktorá sa nemusí vrátiť. Vízie, ktoré si popíšeme v novej sérii najúžasnejších konceptov sveta, neurobili dieru do sveta. Nikdy za tým však nestál zlý nápad.
Písal sa rok 1970, kedy na autosalóne v Ženeve predstavila nemecká značka Mercedes-Benz koncept, ktorý sa zapísal do histórie veľkými písmenami. Mercedes C111 sa v tej dobe nepodobal prakticky na žiadne auto, a to v žiadnom ohľade.
Prvým šokom bol jeho dizajn. Dnes už sme zvyknutí sledovať historické superšporty s veľmi podobnými krivkami. Mercedes bol však prvý, ktorý prišiel s takouto dizajnovou štúdiou. Model C111 je historicky prvé auto, ktoré bolo do posledného záhybu navrhnuté na počítači. Vďaka tomu dokázala automobilka vypočítať presný odpor vzduchu aj súčiniteľ vzdušného odporu. To vraj ušetrilo inžinierom až štyri mesiace vývoja.
Ďalším šokom boli motory. Počas šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov, kedy automobilka vyvíjala tento koncept, experimentovala s najrôznejšími druhmi pohonu. V modeli C111 ste tak mohli očakávať prakticky všetko. Celkovo vzniklo 16 áut s piatimi rôznymi motorizáciami v rovnakom tele zo sklolaminátu.
Prvou technológiou, na ktorú inžinieri položili svoje prsty, je Wankelov motor. Tým je známa najmä Mazda, ktorá ho pretlačila aj do sériovej produkcie. Výnimočnosť "mercedesáckeho" riešenia však spočívala v tom, že nemecký Wankel mal v jednej verzií tri a v druhej štyri rotory. Bežné rotačné agregáty sú vybavené dvoma, tri sú zriedkavý luxus. Dôvodom je neskutočne náročné zosúladenie chodu jednotlivých rotorov a ich načasovanie.
Motor mal však aj svoje výhody. Wankelova technológia je výkonnejšia, schopná vyšších otáčok, má pokojnejší chod a je skladnejšia v porovnaní s konvenčným spaľovacím motorom. Vysoký výkon sa premietol aj na číslach. Štvorrotorová verzia dosahovala až 257 kW, čo je na sedemdesiate roky obrovský výkon. Model C111 bol s týmto motorom schopný pokoriť hranicu 300 km/h. Klasika sedemdesiatych rokov, Škoda 120, dosahovala pre porovnanie výkon 33 kW a "maximálku" 130 km/h.
Ďalšia idea, ako objaviť nové riešenia pri športových autách, bola zasadiť do takejto karosérie naftový motor. Ak by sme si mali spomenúť na jediný športiak na naftu, ktorý poznáme, bolo by to Audi R10. To zahliadlo svetlo sveta v roku 2005, teda 35 rokov po tom, ako sa s touto myšlienkou pohrával Mercedes. Prvý naftový model C111 bol poháňaný trojlitrovým naftovým agregátom OM616 zo sedanu W115.
Oproti wankelovmu riešeniu poskytoval smiešnych 140 kW. Po použití vylepšeného preplňovaného trojlitra OM617 dosahoval výkon konceptu C111 už 170 kW. Táto motorizácia pokorila niekoľko naftových a benzínových rekordov. Pri skúškach na Nardo Ringu v Taliansku dosiahlo auto maximálnu rýchlosť až 322 km/h.
Prvé štyri motory boli teda inovačné od základov. S piatym a posledným motorom sa automobilka vrátila naspäť ku konvenčnejším riešeniam. Túžba po fascinácii a megalomanstve nakoniec zasadila pod kapotu 4,8 litrový osemvalec V8 s preplňovaním značky Kühnle, Kopp & Kausch a výkonom 373 kW. Maximálna rýchlosť, ktorú auto v tejto konfigurácií dosiahlo, je neznáma. Priemerná rýchlosť počas testovacích kôl však predstavovala 403,78 km/h. Maximálna teda musela byť ešte vyššia.
Po predstavení tohto konceptu na ženevskom autosalóne začal Mercedes-Benz čeliť masívnemu dopytu z radov bohatých milovníkov áut. Toto auto zaujalo natoľko, že automobilka si mohla vypýtať prakticky koľkokoľvek a C111 by stále predala.
Auto, ktoré bolo od začiatku zamýšľané ako koncept, však dostupné nebolo. V spomínanom období navyše prišiel prvý ropný šok, ktorý všetky sny o sériovej výrobe definitívne zamietol. S ideou oživiť spomienku na C111 potom prišiel Mercedes až v roku 1991. Nasledovníka, model C112, si predobjednalo viac ako 700 ľudí. Ani ten sa napokon do produkcie nedostal.
