Vývojári a dizajnéri pracujú ruka v ruke a zápasia o každý detail. Napríklad každý milimeter dosky plošných spojov rozhoduje o tom, s akou mierou elegancie bude možné vypracovať povrch. Ide pritom o vzhľad a najmä pocit z dotyku. „Dizajn volantu je úplne jedinečný svet a predstavuje celkom osobitnú výzvu, ktorá sa často podceňuje,“ uviedol Hans-Peter Wunderlich, riaditeľ kreatívneho vývoja dizajnu interiéru Mercedes-Benz, ktorý navrhuje volanty už približne 20 rokov. „Okrem sedadla je volant jediným konštrukčným dielom vo vozidle, s ktorým máme intenzívny telesný kontakt. Končeky prstov dokážu precítiť drobné detaily, ktoré si inak neuvedomujeme. Ak nás nejaká nerovnosť ruší, alebo ak volant nepadne pevne do ruky, nebude sa nám páčiť. Toto haptické zistenie prechádza do mozgu ako spätná väzba a rozhoduje o tom, či sa nám vozidlo páči.“ Emocionálne spojenie s vozidlom teda vzniká rukami prostredníctvom hmatu.
Bez akéhokoľvek volantu – prvé automobily
Prvý automobil na svete, patentované motorové vozidlo Carla Benza z roku 1886, sa ešte zaobišlo bez volantu. Rovnaká situácia bola aj v prípade „vozidla s oceľovými kolesami“ z roku 1889, ktoré skonštruovali Gottlieb Daimler a Wilhelm Maybach: obe vozidlá nemali volant. Boli vybavené len jednoduchou pákou alebo kľukou riadenia. V tom čase bolo pri kočoch zvykom navádzať kone na želaný smer zatiahnutím za pravú alebo ľavú opratu.
Prvý volant sa objavil v roku 1894 počas prvých automobilových pretekov na svete
Za vynálezcu volantu je považovaný francúzsky inžinier Alfred Vacheron. Pre prvé automobilové preteky na svete z Paríža do Rouen v júli 1894 zabudoval do svojho vozidla Panhard & Levassor, ktoré poháňal motor Daimler, volant namiesto obvyklej páky riadenia. Svoj cieľ, teda lepšiu kontrolu, dosiahol, pretože pohyb riadenia predných kolies z neutrálnej stredovej polohy až na doraz možno rozdeliť na viacero otáčok stĺpika riadenia. To umožnilo precíznejšie riadenie, a tým aj vyššiu rýchlosť jazdy. Tento Francúz síce do cieľa dorazil na jedenástom mieste, avšak volant sa dokázal presadiť.
Mercedes Simplex so šikmo uloženým stĺpikom riadenia a reguláciou funkcie motora
V roku 1900 volantom vybavila svoje pretekárske vozidlo Phoenix aj spoločnosť Daimler Motoren. Stĺpik riadenia bol navyše uložený šikmo, čo enormne uľahčilo ovládanie. Napriek tomu bolo pre každý pohyb volantom potrebné vynaložiť veľa síl. V modeloch Mercedes-Simplex, ktoré boli zavedené v roku 1902, sa na volante nachádzala prídavná páčka, pomocou ktorej sa museli regulovať základné funkcie motora ako okamih zapálenia a zmes.
Obdobie 20. až 40. rokov 20. storočia: veľký „volant“ s kruhom spínača klaksónu
Vďaka ďalšiemu vývoju motorov sa páčky pre manuálne nastavovanie palivovej zmesi a zapaľovania postupne stali prebytočnými, avšak jedna prídavná funkcia z raného obdobia automobilu sa zachovala dodnes: klaksón. Najjednoduchšia podoba komunikácie automobilu s okolím vznikla ako balónový klaksón na venci volantu. Po nej nasledovalo tlačidlo klaksónu na náboji volantu. V 20. rokoch 20. storočia sa prvýkrát objavil kruh spínača klaksónu na ramenách volantu. Do 70. rokov 20. storočia patril k štandardnej výbave a bol čoraz prepracovanejší.
V roku 1949 prevzal kruh spínača klaksónu aj funkciu aktivácie smeroviek, prípadne ukazovateľov smeru jazdy, ktoré boli bežné do polovice 50. rokov 20. storočia. Pri odbočovaní sa ním jednoducho otočilo doľava alebo doprava. Potom sa z boku karosérie vysunulo rameno s dĺžkou asi 20 centimetrov, ktoré ukazovalo smer jazdy. Tieto z dnešného pohľadu bizarne pôsobiace ukazovatele smeru nahradili oranžové smerové svietidlá, ktoré aktivoval centrálny riadiaci prístroj po otočení kruhu.
50. roky 20. storočia: prvé uvedenie radenia na volante a servoriadenia na trh
V 50. rokoch 20. storočia sa volant ešte viac priblížil k centrálnemu rozhraniu medzi vozidlom a vodičom – stala sa z neho ovládacia centrála pre nové komfortné funkcie a vyššiu bezpečnosť. V rokou 1951 značka Mercedes-Benz vo vozidle typu 300 „Adenauer-Mercedes“ (W 186) a 220 (W 187) zaviedla radenie na volante. Bol to prínos pre komfort vodiča aj spolujazdca. V tom čase predné sedadlá totiž spravidla pozostávali zo súvislej lavice, ktorá poskytovala miesto na sedenie až pre dvoch spolujazdcov. Až do 70. rokov 20. storočia bola radiaca páka na stĺpiku riadenia veľmi rozšíreným prostriedkom na ovládanie prevodovky. V prípade značky Mercedes-Benz sa znovu vrátila v roku 2005 s voliacou pákou automatickej prevodovky DIRECT SELECT, vďaka čomu sa stredová konzola uvoľnila pre iné účely. Ako ďalšia funkcia volantu pribudla v roku 1955 páčka svetelnej húkačky. Samotné riadenie však napriek veľkému prevodu riadenia a výraznému priemeru volantu bolo často veľmi namáhavé. Preto značka Mercedes-Benz v roku 1958 zaviedla servoriadenie v reprezentatívnom sedane typu 300.
60. roky 20. storočia: nižšie riziko zranenia vďaka bezpečnostnému riadeniu
Vozidlom W 111 priniesla značka Mercedes-Benz v roku 1959 revolúciu do automobilového priemyslu, najmä pokiaľ ide o ochranu v prípade nehody. Tento sedan bol celosvetovo prvým vozidlom s kompletnou bezpečnostnou koncepciou, ktorá pozostávala zo stabilného bezpečnostného rámu priestoru pre cestujúcich, deformačných zón, nového bezpečnostného volantu s veľkoplošnou deformovateľnou nárazovou platňou, ktorá znížila riziko zranenia pri náraze, ako aj deleného, dozadu posunutého stĺpika riadenia. Tým bolo možné zabrániť takzvanému kopijovému efektu. Pri starších vozidlách s pevným stĺpikom riadenia opakovane dochádzalo k ťažkým zraneniam, pretože po čelnom náraze sa stĺpik riadenia nasunul na vodiča. Na dosiahnutie ďalšieho zvýšenia bezpečnosti zaviedla značka Mercedes-Benz patentované bezpečnostné riadenie s teleskopickým stĺpikom riadenia a absorbérom nárazu, ktoré sa v roku 1967 používalo štandardne v celom programe osobných motorových vozidiel.
Okrem toho sa v roku 1959 vo vozidlách W111 a „Pontón“ začala prvýkrát používať kombinovaná páka. Podľa hesla „dva v jednom“ obsahovala funkciu smeroviek a svetelnej húkačky. V roku 1963 bola páka doplnená o funkcie stierača a ostrekovačov okna. Stierač sa predtým aktivoval ťahacím spínačom na hornej strane prístrojovej dosky.
70. a 80. roky 20. storočia: absolútne zameranie na bezpečnosť
Štvorramenný bezpečnostný volant, ktorý bol v roku 1971 zavedený vo vozidle 350 SL roadster, sa vďaka širokej čalúnenej ploche s absorbérom nárazu postaral o ešte lepšiu ochranu pri náraze. Ramená slúžia ako podpery venca. Pri náraze absorbujú sily a odvádzajú ich tak, aby sa veniec volantu nezlomil. Kruh spínača klaksónu sa prestal používať a do stredu volantu sa znovu dostali tlačidlá pre výstražný klaksón.
1975: prvý tempomat
Vozidlo Mercedes-Benz 450 SEL 6.9 bolo ako jeden z prvých automobilov v decembri 1975 sériovo vybavené takzvaným zariadením na reguláciu rýchlosti, ktoré sa skrátene označovalo ako tempomat. Celosvetovo prvý radarom podporovaný tempomat s reguláciou odstupu DISTRONIC, ktorý udržiaval konštantný odstup od vozidla idúceho vpredu, oslávil svoju svetovú premiéru v roku 1998 v Triede S (konštrukčný rad 220).
1981: prvý airbag
Ďalšie úsilie o dosiahnutie čo najlepšej bezpečnosti sa prejavilo v ešte výraznejšej zmene dizajnu volantu od roku 1981. Príčinou tejto zmeny bolo zavedenie prvého airbagu pre vodiča v Triede S (konštrukčný rad 126). Za vyčnievajúcou nárazovou platňou volantu sa ukrýval nový záchytný systém, ktorý v prípade kolízie poskytol doteraz nedosiahnutý bezpečnostný štandard. Vývojári sa radovali, dizajnéri si trhali vlasy. Prvé airbagy mali veľký objem, preto musel byť absorbér nárazu výrazne väčší. V priebehu ďalšieho vývoja bolo možné poskladať vákuovo zabalený vzduchový vankúš do čoraz menších rozmerov a dizajnéri mali opäť väčšie možnosti navrhovania. V roku 1992 sa airbag vodiča stal súčasťou sériovej výbavy všetkých modelov osobných motorových vozidiel od značky Mercedes-Benz. V roku 1994 nasledoval airbag spolujazdca. Airbag sa pri náraze za 30 milisekúnd nafúkne na priemer 720 milimetrov a objem 64 litrov. „Dnes máme najkompaktnejší airbag na trhu,“ hovorí Marcus Fiege, vedúci vývoja volantov Mercedes-Benz.
1998: prvý multifunkčný volant
Ďalšiu technickú revolúciu predstavoval multifunkčný volant, ktorý bol v roku 1998 zavedený spolu so systémom COMAND (Cockpit Management and Data). Nielen množstvo funkcií vozidla, ale aj napredovanie nových prístrojov pre informačné systémy, navigáciu a zábavu vyžadovalo nový prístup k obsluhe vozidla a ku koncepcii zobrazovania. Dôležitým cieľom pri vývoji Triedy S konštrukčného radu 220 bolo také odbremenenie vodiča, aby sa dokázal v plnej miere koncentrovať na podstatné veci: dopravnú situáciu a jazdný zážitok. Vodič na novom, sériovom multifunkčnom volante ovládal množstvo systémov a stláčaním prstami vyvolával dôležité informácie. Volant bol prvýkrát prepojený s autorádiom, autotelefónom a displejom v strede združeného prístroja, na ktorom sa zobrazovalo až osem hlavných ponúk.
2005: opätovné zavedenie radenia na volante
V roku 2005 malo svoju premiéru deväť modelov Triedy M a Triedy S s novonavrhnutým kokpitom: voliaca páka automatickej prevodovky sa zo stredovej konzoly presunula na stĺpik riadenia. Nové radenie DIRECT SELECT vytvorilo miesto medzi vodičom a spolujazdcom a znovu uľahčilo obsluhu. Prídavné páčky riadenia na volante umožnili manuálnu predvoľbu siedmich prevodových stupňov, výkon šesťvalcových a osemvalcových motorov bolo možné optimálne využiť v každej jazdnej situácii. Od roku 2008 sa v modeli SL roadster dodávala športová prevodovka 7G-TRONIC s radiacimi páčkami na volante.
Od polygonálneho ku geometrickému okrúhlemu tvaru so splývajúcimi ramenami
S príchodom nových funkcií sa do volantu dostávalo čoraz viac káblov, dosiek plošných spojov a snímačov. Volanty na začiatku 21. storočia boli mohutné, aby bolo možné ukryť tieto káble, dosky plošných spojov, snímače a airbag. Postupne bola úprava čoraz vyberanejšia. Z prvých polygonálnych tvarov sa vyvinuli geometrické tvary s kruhom v strede a plynulými tvarmi ramien.
2016: prvé tlačidlá dotykového ovládania citlivé na dotyk vo vtedajšej Triede E
Trieda E z roku 2016 bola ako prvé vozidlo na svete vybavená tlačidlami dotykového ovládania na volante, ktoré boli citlivé na dotyk. Umožňujú ovládanie celého informačného a zábavného systému pomocou posuvných pohybov prstov – bez nutnosti zložiť ruky z volantu. Sú citlivé na dotyk ako povrch chytrého telefónu, preto reagujú na horizontálne a vertikálne posuvné pohyby prsta. Takto môže vodič jednoducho, logicky a intuitívne ovládať všetky funkcie informačného a zábavného systému. Stlačenie dotykových ovládacích tlačidiel spustí funkciu, ktorá bola zvolená posúvaním prstov. Na ďalších štyroch tlačidlách na poli vypínačov sú uložené známe funkcie ako regulácia hlasitosti a ovládanie telefónu.
2020: kapacitný volant v novej Triede E
V Triede E sa teraz začína používať aj nová generácia volantu s kapacitným rozpoznávaním uloženia rúk. Vo venci volantu sa nachádza dvojzónová snímacia rohož. „Snímače na prednej a zadnej strane venca dokážu zaregistrovať, či volant niekto drží. Už nie je potrebný pohyb volantom na to, aby sa asistenčným systémom signalizovalo, že vodič ovláda vozidlo,“ vysvetľuje Marcus Fiege. Aj ovládanie tlačidiel dotykového ovládania, ktoré sú integrované v ramenách volantu, je teraz kapacitné. Mechanicky sa tým maximálne zmenšujú ovládacie plochy.
Plynulo zakomponované ovládacie polia, ktoré sú rozdelené na viacero funkčných oblastí, sú plošne precízne integrované v ramenách. Dotyky zaznamenávajú a vyhodnocujú kapacitné senzory, rovnako ako v prípade chytrého telefónu, čo umožňuje intuitívne ovládanie stieracími gestami a stláčaním známych symbolov. Boli zvolené také vysokokvalitné materiály, aby ovládanie bolo možné aj v interiéri, ktorý je veľmi vyhriaty priamym slnečným žiarením. „Systém automaticky rozpoznáva, kde sa práve nachádza prst. A dotykové plochy sú dimenzované na teploty, presahujúce 100 stupňov Celzia,“ uviedol Fiege.
