Vývoj auta nie je jednoduchá záležitosť. Kým sa dostane k prvým zákazníkom, tak prejdú roky. Dôležitou fázou je testovanie. Testujú sa aj veci ako lak a jeho odolnosť voči slnku, roboty zas simulovaním nastupovania a vystupovania testujú výdrž poťahov sedadiel a to je len špička ľadovca. Nový model je navyše často vystavený extrémnym podmienkam ako teplo, arktický mráz či vysoká vlhkosť. 

Samozrejmosťou je najazdenie množstva kilometrov a všetko stojí veľa času. Práve ten je nepriateľom a automobilky sa ho snažia skrátiť. Vplyv počasia a UV žiarenia vedia nasimulovať v špeciálnych komorách, podvozok testujú na platforme, ktorá nadvihuje segmenty pod jednotlivými kolesami, čím simuluje záťaž pre pruženie. Za pár dní tak auto absolvuje záťaž, ktorú možno porovnať s najazdením desiatok-tisíc kilometrov. 

S riešením, ako zrýchliť a hlavne spresniť testovanie podvozku na rozbitej ceste a výtlkoch, sa pochválila Toyota. Ľudských šoférov vymenila za autonómne riadenie. V tomto prípade nejde o super modernú techniku. V aute sú robotické zariadenia, ktoré ho ovládajú a vedú po dopredu stanovenej trase. Žiadne kamery a senzory k tomu Toyota nepotrebuje. Auto je navádzané podľa GPS. Nestačí na to systém využívaný v navigáciách, pretože jeho presnosť plus mínus štyri metre je nedostatočná. Auto je ovládané s presnosťou na dva centimetre. Počas testu vozidlo najazdí tisícky kilometrov. V minulosti to znamenalo striedanie jazdcov v 30 až 40 minútových intervaloch. Dnes robota "za volantom" obmedzuje akurát kapacita palivovej nádrže.