Auto.sk Auto.sk

Tech

Chystá sa vodíková revolúcia? Vodík je alternatívou na ceste, koľajniciach, vode aj vo vzduchu

Bezemisná preprava sa stáva skutočnosťou. Hoci na prvý pohľad nebadať radikálne zmeny, vodíková revolúcia je za rohom. Dnes už majú všetky základné druhy dopravy alternatívu na vodíkový pohon. Niektoré z nich sú dostupné.
Chystá sa vodíková revolúcia? Vodík je alternatívou na ceste, koľajniciach, vode aj vo vzduchu

Nárast vodíkových inovácií je evidentný v každej oblasti a k priekopníkom ako sú Toyota, Honda a Hyundai sa pripájajú vlády, miestne samosprávy, medzinárodné organizácie a dokonca aj palivové a energetické spoločnosti. 

Osobné automobily s palivovými článkami

Osobné automobily FCV sú najznámejšími vodíkovými dopravnými prostriedkami. Dnes už majú dojazd 500 km, ich tankovanie trvá niekoľko minút a emisie sú obmedzené na vodnú paru. Pohon je kombináciou elektromotora a zdroja energie v podobe palivových článkov, v ktorých sa generuje energia reakciou vodíka a kyslíka. Autá tohto typu sú na trhu dostupné už niekoľko rokov. Najobľúbenejším modelom je Toyota Mirai, automobilky Hyundai a Honda majú tiež svoje modely – Hyundai Nexo a Honda Clarity Fuel Cell. 

Vodíkové nákladné autá a autobusy 

V predaji sú už aj dodávkové vozidlá a mestské autobusy na vodíkový pohon. Známym príkladom je poľský autobus Solaris Urbino 12 hydrogen, ale vyrába ich aj Toyota (model SORA) a španielska spoločnosť Caetano Bus, ktorá používa pohonné systémy Toyota. Japonská značka nainštalovala pohon na palivové články aj do flotily dodávok, slúžiacich v Japonsku obchodnému reťazcu Seven Eleven.

Caetano

Ťahače na vodík sú v súčasnosti vo fáze testovania. V tomto roku vo Švajčiarsku testujú model Hyundai H2 Xcient a Toyota od roku 2017 v Kalifornii realizuje dlhodobý test prototypov veľkých nákladných áut s modifikovaným pohonom z Mirai, ktoré sa používajú na prepravu tovaru v námorných prístavoch. Tento rok začala Toyota spolu so značkou Hino vyrábať úžitkové vozidlo tohto typu. 

Železničná doprava

Vlaky sú  ekologickou  dopravou, ale treba pripomenúť, že stále existuje mnoho železničných trás bez elektrickej trakcie. Na týchto trasách zvyčajne jazdia lokomotívy so spaľovacím motorom. Na viacerých miestach sveta ich však pomaly nahrádzajú vodíkové lokomotívy. V uplynulom roku objednali nemecké železnice 27 vodíkových vlakov Coradia iLint spoločnosti Alstom. Vlakové súpravy budú slúžiť linkám v regióne  Frankfurt/Ren-Men. O vlaky Alstom má záujem aj Dolné Sasko, kde v máji tohto roku ukončili testy modelu Concordia iLint, ktoré trvali 530 dní.  

V Japonsku vyrábajú Toyota spolu s Východojaponskou železničnou spoločnosťou vodíkové vlaky, poháňané palivovými článkami. Do prevádzky ich uvedú ako súčasť miestneho komplexného dopravného systému na báze vodíka a ich cestovný poriadok bude integrovaný s cestovným poriadkom vodíkových autobusov. Pre tieto autobusy vybudujú sieť čerpacích staníc na vodík. 

Lode a jachty

Námorná doprava je veľmi vážnym enviromentálnym problémom z hľadiska emisií skleníkových plynov aj znečistenia oceánov. Príčinou je používanie mazutu – ťažkého, toxického ropného paliva. Dobrou správou je, že námorné plavidlá zvyčajne poháňa elektromotor, ktorému dodáva energiu mazutový motor. V tejto situácii stačí vymeniť spaľovací generátor za vodíkové palivové články a zásobu mazutu za vodíkové nádrže, aby trajekt alebo loď nevytvárali emisie. Štúdia Medzinárodnej rady pre čistú dopravu, uverejnená tento rok, dokázala, že 99 percent nákladných plavieb cez Tichý oceán môže poháňať vodík.

Lode a jachty na vodíkový pohon už stavajú Nóri, Američania a Japonci, ale skôr ako sa definitívne dostanú na trh, bude potrebných ešte veľa testov. Toyota od roku 2017 spolupracuje s posádkou experimentálnej bezemisnej jachty Energy Observer, ktorá využíva stopercentne obnoviteľnú energiu a jej prebytok ukladá na palube v podobe vodíka. Pre potreby francúzskej jachty, ktorá je na šesťročnej plavbe okolo sveta, vyvinula sústavu palivových článkov, odolných voči podmienkam panujúcim na mori. Komercializáciou získaných skúseností a vyvinutých technológií sa zaoberá spoločnosť Energy Observer Developments.

Lietadlá

Letectvo je ďalším odvetvím dopravy, ktoré sa – zaslúžene – teší zlej povesti ako zdroj množstva emisií skleníkových plynov. Podľa výpočtu Marcina Popkiewicz, jadrového fyzika portálu Ziemianarozdrozu.pl (Zem na rázcestí), spotrebuje Boeing 747 v priebehu 24 hodín toľko paliva, ako 247 automobilov v priebehu roka. Ekologickou alternatívou k lietaniu by mohlo byť v mnohých prípadoch cestovanie železničnou dopravou. Železničné spojenia na celom svete však boli dlhý čas zanedbávané, preto je cesta vlakom na dlhé vzdialenosti často omnoho nákladnejšia a menej pohodlná. Na druhej strane čoraz viac cestujúcich, ohľaduplných k životnému prostrediu, vníma lietanie ako nevyhnutné zlo.  

Letecký priemysel tieto hlasy neignoruje a hľadá ekologickejšie alternatívy. Spoločnosť Airbus nedávno predstavila tri koncepčné dopravné lietadlá, ktoré by zosúladili potrebu lietať s potrebou drastického zníženia emisií skleníkových plynov. Ide o prototypy z línie ZEROe s vodíkovým pohonom, ktoré zatiaľ pojmú maximálne 200 cestujúcich. Airbus plánuje začať s predajom  lietadiel s nulovými emisiami v roku 2035.

Pokračovať v čítaní